hrvengdeithurussloslkczplcz

Ostrov Rab - Lopar

štyri zvoniceOstrov Rab, ako obor Kvarnerského súostrovia, sa nachádza na severe Jadranského mora. Na ostrove sa nachádza 7 miest: Lopar, Barbat, Banjol, Palit, Kampor, Mundanije, Supetarska Draga a mesto Rab. Na Rabe žije približne 9 000 obyvateľov, ktorí sa zaoberajú turizmom, poľnohospodárstvom, rybárstvom a chovom dobytka. Organizovaným turizmom sa zaoberajú už viac oko 100 rokov.
Patrón ostrova Rab je sv. Krištof, ktorý podľa starej legendy niekoľko ráz zachránil ostrov pred dobyvateľmi svojou zázračnou mocou a aj dnes sa oslavuje jeho deň. Ostrov je známy aj Rabskou fjerou, ktorú každoročne navštevujú desiatkypolostrov Rab tisícov turistov. Počas pobytu na Rabe môžete vidieť aj vystúpenie rabských strelcov z kuše, ktorí obnovili túto tradíciu na radosť hostí a ostrovanov. Staré mesto Rab je známe svojimi štyrmi vežami, tiež stredovekými uličkami a kostolmi. Taktiež ho nazývajú aj Malými Benátkami pre zachovanosť kultúrno-historického jadra. Turisti  začali Rab navštevovať ešte pred niečo vyše dvoma storočiami, pokým sa organizovanou turistikou obyvateľstvo začína zaoberať pred 130 rokmi. Rab získal početné ocenenia, z ktorých treba vyzdvihnúť: 2004 Rab – najlepšia turistická destinácia v Chorvátsku, 2005 vicemajster turizmu a Strieborný kvet Európy, ako jedna z najzariadenejších a najhľadanejších destinácií vôbec. Rabania sa zvlášť pýšia modrými zástavami na plážach Lopar – Crnika a Suha Punta. Príjemné podnebie umožnilo rozvoj turistiky na ostrove. Ostrov Rab má mierne podnebie, typické pre oblasť Stredozemia, pre ktoré je príznačné teplé leto a mierna zima. Priemerný počet hodín slnečného svitu za rok – 2 497. Priemerné letné teploty vzduchu sa pohybujú okolo 26 ˚C a priemerná teplota mora od mája do októbra je nad 20 ˚C.

staré kroje a obyčaje na Rabskej fjereNeprehliadnite a navštívte Rabskú fjeru, ktorou Rabania hosťom prezentujú svoju bohatú a slávnu minulosť. Počas tohto podujatia čas sa vracia do stredoveku a hosťom sa daruje nezabudnuteľný zážitok z dejín a prezentujú početné staré remeslá. Program Rabskej fjery je ustálený a trvá tri dni. V prvý večer je slávnostné otvorenie,  druhý rybárska večera, kde sa pripravujú početné rybie špeciality, a v tretí večer sa koná rytiersky turnaj. Máme nadej, že navštívite toto nadovšetko zvláštne a originálne podujatie.

 

ZEMEPISNÁ POLOHA:

 

Mapa RabuOstrov Rab patrí do skupiny Kvarnerských ostrovov. Umiestnený je medzi 44 º 41´ a 44 º 51´ severnej zemepisnej šírky a 14 º 53´ východnej zemepisnej dĺžky. Ostrov je dlhý 22 kilometrov od Mysu Glavina na juhovýchode po Mys Sorinj na severozápade. Rab od pevniny delí Velebitský kanál (prieliv). Pevnina je najbližšie krajnému juhovýchodnému mysu, od ktorého je vzdialená 2 kilometre. Ostrov Rab sa umiestnil medzi veľkým počtom malých ostrovčekov: Grgur, Goli otok, Dolin, Trstenik, Laganj mali, Laganj veli, Sv. Juraj, Dolfin mali, Dolfin veli.

 

RELIÉF:

 

Nezvyčajnosť a krása reliéfu ostrova Rab je rytmus výšin, úžin a polí. Kopec, ktorý sa Rabské súostrovie z vtáčej perspektívyzačína polostrovom Kalifront, spája sa nízkym Kamporským poľom s trochu vyššími vŕškami, ktoré sa tiahnu od severozápadu k juhovýchodu, od Gonara ku Kaldancu v Babe a Banjole.
Najvyššia časť Rabu je masív Kamenjak, ktorý je paralelný s Velebitským masívom a najvyšší vrchol je na 408 metrovej výške. Svahy Kamenjaku strmo klesajú do mora Velebitského prielivu, sú ochrannou hrádzou a ochrannou hradbou proti severnému vetru – bóre.
Pobrežie ostrova Rab je nerovnako členité. Málo je rozčlenené severovýchodné pobrežie, t. j. tá časť masíva Kamenjak, ktorá sa strmo spúšťa do mora. Polostrov Lopar má početné plytké piesočné pláže v prepočetných malebných zátokách. Okrem loparskej na ostrove sa nachádzajú aj dve väčšie zátoky: Supetarská a Kamporská.
Pieskové zátokyMedzi Mysom Kalifront a Mysom Frkanj tiahne sa rad pekných zátok vhodných na vytvorenie pohody na letovaní. Ďalej na východ sa nachádzajú zálivy sv. Eufemija, záliv rabského prístavu a známe rabské kúpaliská: Prvá, Druhá a Tretia Padova. Okolo ostrova Rab je veľký počet ostrovčekov a malých ostrovčekov, ktoré okrem početných zátok a cestných dopravných uzlov dopomáhajú neodolateľnému čaru ostrova Rab.


PODNEBIE:

 

Ostrov Rab má veľmi príjemné morské stredozemné podnebie, pre ktoré je príznačná mierna zima a príjemné mierne teplé leto. Za také podnebie Rab v mnohom vďačí Mapy klimatických podmienok v Chorvátskuhorskej reťazi Kamenjak, ktorá ho chráni od chladnej bury (bóry), fúkajúcej hlavne v zime a včas na jar. Okrem bóry z juhovýchodu najmä v jeseň fúka teplý a vlhký vietor jugo, ktorý spravidla prináša dážď. Počas letných mesiacov cez deň obyčajne duje maestral, príjemný vetrík, čo zjemňuje letnú sparu. Rab má ročne priemerne 91 úplne jasných dní a patrí medzi najslnečnejšie kraje Európy. V lete má iba 9 oblačných dní. Priemerný počet hodín slnečného svitu za rok – 2 497 či denne 6 hodín. V júli je priemerne slnečného svitu až 12 hodín denne. Na ostrove naprší ročne 1042 mm zrážok. Teplota mora na Rabe je pomerne vysoká, čo prospieva rozvoju cestovnému ruchu, lebo je kúpanie možné od mája do konca októbra. Priemerná ročná teplota mora je 15, 75 ºC, priemerná teplota mora od mája do októbra nad 20 ºC, v zime 12 ºC. Priemerná teplota vzduchu za rok 16,8 ºC, priemerná teplota vzduchu v lete 26 ºC,  priemerná teplota vzduchu v zime 8ºC.

 

VETRY:

 

Ruža vetrovBura a jugo sú hlavné vetry, čo fúkajú na Jadrane. Prevažne od septembra do mája, pokým prevažný vietor v lete je maestral. Bura je studený severovýchodný vietor, čo dúcha z pevniny na more a  prináša pekné počasie. Jugo je vlhký juhovýchodný vietor, sprevádzaný dažďom a ťažkými oblakmi a nezačína fúkať odrazu ako bura, ale mu je potrebné 36 až 38 hodín, aby sa rozfúkal. Maestral je lokálny vietor, fúkajúci z mora, najčastejšie v lete. Obyčajne začne fúkať asi o 10. – 11. dopoludnia a najväčšiu silu získava za 2 – 3 hodiny odpoludnia, stišujúc predvečerom so zapadaním slnka. Sprevádzajú ho biele oblaky. Ďalšie vetry: burin, severovýchodný, fúka v lete z pevniny. Tramontana a východný levante sú jemnejšie verzie bury.

 

DEJINY:

 

Prvé písomné zmienky o ostrove Rab sa nachádzajú v dielach antických spisovateľov. Avšak, isté je, že človek na Rabe bol už omnoho skôr. Nálezy náčinia z neskorého Kultúrna pamiatka na Rabepaleolitu na území Lopara dokazujú, že tu žil paleolitický človek, o ktorom vieme veľmi málo.
Tohto paleolitického pračloveka vystriedali vyspelejší neolitickí prisťahovalci, avšak pri konci neolitu sem sa prisťahovali Liburni, takže je reálne predpokladať, že v tejto dobe začína vznikať dnešný prístav a mesto Rab...
Najstaršie údaje o Rabe sú v písomnostiach niekoľkých gréckych a rímskych zemepiscov. V nich sa Rab spomína ako Arba, Arva, Arbia, Staré kroje na RabeArbitana. Pôvod tohto mena sa naisto nemôže určiť, ale sa predpokladá, že by to v preklade indoeurópskeho koreňa ARB malo znamenať mrk, tmavý, zalesnený, čo je pre ostrov aj dnes charakteristické. Tento názov dnešní obyvatelia slovanskí Chorváti prispôsobili duchu vlastného jazyka a premenili ho na Rab.

 

Zaujímavosti

 

Jedovaté hady sa na ostrove nevyskytujú

Ráb má viac ako 300 prameňov pitnej vody

Materiál ktorý sa v minulosti používal na výrobu odevu námorníkov nesie meno ostrova Rab – ARBASIUS.

Na Rabe  existovala výroba hodvábu

Z rabského kameňa budovali stavby, ako napr.: rabské, zadarské a šibenské katedrály.

 

Rabskí panovníci

 

Do 228 storočia pr. Kr. – Liburnia/Ilýria, Gréci (Dionýzos starší a Dionýzos mladší)

II. storočie pred n. l. –  Rimania dobyli Rab

Od III. storočia pred Kristom do VI. storočia – Rímska ríša, Západná Rímska ríša (cisár Gaius Octavius Augustus – 27. pred n. l. dáva mestu status municipium, vlastne štatút mesta so samostatnou mestskou samosprávou)

Od roku 493 do 544  – Ostrogótska ríša (králi Theodrich a Totila)

Od roku 554 po IX. storočie – Byzancia (čas príchodu Slovanov)

Od IX. do X. storočia – pod správou chorvátskych kniežat, Byzancie a kráľa Tomislava

Koniec X. storočia – Benátska republika

Začiatok XI. storočia po XII. storočie – Chorvátske kráľovstvo

Od 12. storočia do XV. storočia – časté striedania panovníkov (Benátčania, chorvátsko-uhorský kráľ Koloman, kráľ Belo III., Ľudovít Veľký z Anjou, Ladislav Neapolský, chorvátsko-uhorský kráľ kráľ Žigmund)

Od roku 1409 do roku 1797 – Benátčania

Od roku 1797 do roku 1815 – Napoleon, Ilýrska provincia Talianskeho kráľovstva

Od roku 1815 do roku 1918 – rakúsko-uhorská monarchia

Od roku 1918 do roku 1921 – Talianske kráľovstvo

Od apríla 1941 do roku 1943 – fašistické Taliansko

Od roku 1944 do roku 1945 – tretia ríša

Od roku 1945 do roku 1990 – SFR Juhoslávia

Od roku 1991 – Chorvátska republika